Na našej izbe som bol prvý, čiže som si mohol vybrať aj posteľ aj skriňu, ale počet "hviezdičiek" som si samozrejme vybrať nemohol. Rovnako ako spolubývajúceho. Kým som si prechádzal izbu, kúpleňu (ak sa to tak dá nazvať), skriňu, v duchu som si hovoril Boris, ty to zvládneš, To bude dobré, Však na výkend pôjdeš domov!! Krátko na to, ako som sa vybalil, obliekol si posteľ a urobil všetko potrebné, ma opustili rodičia. Vrúcne som ich objal, maminu aj dvakrát. V tej chvíli sa mi chcelo plakať. Pomyslel som si Čo jdem robiť bez mojej izby, kuchyne, kúpelne ale hlavne bez pocitu bezpečia domova, zázemia a 100% hygiény. Razom sa všetky obavy vytratili, lebo som sa už objímal s Katkou a Ivkou a začali sme jesť Katkine muffiny. Vtedy som bol veľmi šťastný, boli sme spolu, rozprávali sme sa a cítil som sa úžasne! V ten deň sme sa vybrali na malé nákupy. Čo sme sa my cestou nasmiali.
Ale potom prišiel zase pocit samoty. Jedol som studenú špenátovú polievku a studený kurací steak. V ten večer som na jeden dúšok stihol zhltnúť celú ELLE. Najhorší bol asi pocit, keď som prišiel do kúpelne. Záves nikde, držiaky na uterák alebo nejaká schopná polička sa hľadala márne. Bol tam iba rad kratučkých vešiačikov, na ktoré som neviem akým zázrakom povešal všetko čom som mal na sebe, všetko čo si na seba dám a ešte aj kozmetkú taštičku. Ale potom som si konečne ľahol do postele. Síce som sa ešte dlho obracal z boku na bok, ale nakoniec sa mi aj tak podarilo zaspať a konečne nemyslieť na to, čo sa tu všetko deje.
Už ani neviem kedy som sa zobudil, ale bolo to celkom príjemné i keď o pol siedmej. Rýchlo som sa obliekol a ešte rýchlejšie som zo seba urobil človeka v kúpelni. Ani neviem ako som si urobil účes a už som si pchal všetky potrebné aj nepotrebné veci do tašky. Tešil som sa, že konečne vypadnem z toho intráku, že konečne pôjdem do školy, budú tam aj všetky poznané spolužiačky a učitelia. Obzvlášť som sa tešil na pani profesorku Pršovú s ktorou si občas napíšeme na Facebook, za čo som jej veľmi vďačný. Tešil som sa, lebo som bol už konečne bližšie k tomu, naučiť sa šiť a všetko okolo toho. Pred školou to vyzeralo ako v mravenisku, našťastie sa to mravenisko rýchlo presunulo do átria a tam už včetci vedeli čo robiť.
Naša trieda je na druhom poschodí, otočená tuším na západ a má vysoký strop so šikminou. Prvý raz by ste si mysleli, že ste vošli do škôlky, lebo všade dookola sú ako bordúry pokreslené, trochu detskou technikou, domčeky. Ako inak ja, Katka, Ivka a Kika sme si sadli dozadu. Nad nami straší na stene namaľovaná hlava a namiesto vlasov má kvety... Z tej triedy nemám zatiaľ skoro žiadny pocit, ale z rozvrhu áno, mal som v ňom dosť chaos. Zajtra (utorok) máme 9 hodín, ale začíname druhou hodinou, angličtinou. Posledné 4 hodiny máme blok štyroch hodín výtvarnej prípravy, suplované s pani profesorkou Veronikou Kostkovou. Teším sa na to, ako ju spoznám.
Uvidím ako to pôjde ďalej, lebo dnes som dočítal aj Harper's Bazaar aj Emmu aj najvnovšiu Burdu a začal som čítať knižku, Veľký dom od Nicole Krauss.
2.9.2013